Rekord 26,4 kg!

Každý človek má svoje sny, ktoré úzko súvisia s tým, čo má rád. O čom asi rojčia lovci kapra na boilies? Predsa o tom, že raz ulovia svoju životnú rybu, kvôli ktorej sa oplatí tráviť pri vode nielen dni, ale aj týždne či mesiace. Snívajú o tom, kedy a kde sa im ju podarí zdolať. Či to bude lysec, alebo šupináč a na aké guľôčky sa ho podarí oklamať.

Tieto otázky všetci tajne skúšame zodpovedať vo svojich mysliach a každý kaprár si nesie k vode vo svojom vnútri túžbu po rekordnom kaprovi. Tak je to aj s nami. Už keď sme si plánovali so svojimi priateľmi výpravu na Palotáš, dúfali sme, že sa nám tam podarí zdolať pár pekných kusov. Odchod sme naplánovali na 29. augusta a pobyt pri vode mal trvať týždeň. Celá príprava prebehla v réžii Jara Medveďa, čo znamená, že sa nezabudlo na žiaden detail.

MEDVEĎ TO TUŠIL
Nastáva deň „D“ a konečne sa všetci stretávame. Naposledy kontrolujeme veci a vyrážame. Sme štyria. Hlava našej výpravy Medveď, ďalej Kocúr, nováčik Tata a Tibor. Keďže Medveď posiela obytný karavan o pár hodín skôr – maximálna rýchlosť 70 km/h – môžeme si cestu vyplniť debatou o krásnych kaproch, ktoré nás čakajú na Palotáši. Náladu nám trošku kazí počasie. Hneď za hraničným priechodom v Seni nás víta silný maďarský dážď, kvôli ktorému musíme obmedziť našu rýchlosť, čo je Medveďovi proti srsti. Asi v polovici cesty si dávame obed. Vychutnávame si svoje posledné chutnučké jedlo pred týždňovým táborením. S odstupom času neviem, či mal vtedy Medveď nejakú predtuchu, ale dodnes Tiborovi v hlave znejú jeho slová, ktorými ho počastoval nad plným tanierom: „Len si daj, aby si vládal ťahať šajty“! Po vynikajúcom obede pokračujeme bez prestávky až na Palotáš. Prvé, čo vidíme, je zapadnuté auto, ktoré sa s námahou pokúšajú naši maďarskí kolegovia vytiahnuť. Dážď zanechal na cestách svoj rukopis a to nám trocha kríži plány. Pôvodne sme si chceli vybrať miesto bližšie pri hrádzi, no karavan by sme tam určite nedostali. Preto absolvujeme okružnú cestu okolo jazera, až konečne nachádzame miesto, ktoré nám vyhovuje po všetkých stránkach.

PO 24 HODINÁCH
Pripraviť všetko potrebné na lov a týždňový pobyt pri vode nám zaberá pár hodín. Medveď hľadá lovné miesta, ktoré zo začiatku presypávame asi 50 guľôčkami monster pursuit od K. Nasha a pár hrsťami peliet. Neskôr prikrmujeme už len po zábere takým istým množstvom. Používame aj PVA vrecúška kvôli lepšej koncentrácií boilies okolo nastraženej guľky.
S pocitom dobre vykonanej práce sa usádzame ku kávičke, a vtom vykuklo slniečko. Chváli nás svojimi lúčmi za pracovitosť a našťastie je naším spoločníkom počas celej výpravy. Prvé zábery prichádzajú skoro na minútu presne po 24 hodinách. Medveď zdoláva tri kapry v rozpätí niekoľkých hodín. Sú to pekné kúsky, od 10 do 12 kilogramov. Zatiaľ čo naše udice držia bobríka mlčania už niekoľko dní, Medveďove bójky „hrajú“. Na túto situáciu reagujeme tak, že sa delíme na dvojice. Medveď s Kocúrom ostávajú na pôvodnom mieste a Tibor sa s Tatom presúva vedľa. Na brehu sme od seba vzdialení necelých 50 metrov, no na vode musíme urobiť väčšie zmeny. Hľadáme nové miesta, ktoré lokalizujeme sonarom, alebo nám smer ukazujú bubliny, ktoré by mali byť znakom kŕmenia sa kaprov. Práve keď Medveď spúšťa Tiborovu tyčovku, ten so zatajeným dychom pozoruje skoro pri nej na hladine kŕdeľ obrovských bublín. To ho potešilo a schvaľuje jeho výber slovami: „Perfektná práca! “

JE VŠETKO AKO MÁ BYŤ?
No ani táto zmena neprináša želané výsledky, a tak spoločne volíme ďalší krok v našej taktike. Vsádzame na boilies SSL, taktiež od K. Nasha. Na um nám pritom prichádza zlaté pravidlo „starého“ Miazgu, ktorý tvrdí: „Keď nič neberie, naši SSL!“ A my ich nadväzujeme až tesne k ramienku háčika potom, ako ich Medveď vydoloval v karavane zo svojej skrýše tajných zásob. Kombinujeme pätnástku a dvadsiatku tej istej značky a šup s tým k bóji. Klasická montáž s 200 g olovom v závesnom klipe a 50 cm nadväzec ukončený háčikom K. Nash, veľkosť 4, ladne klesá ku dnu. A tu sú Tiborove slová, ktorými presne opísal sled nasledujúcich udalostí: „Mám obavy, či je všetko ako má byť, pretože poslednú udicu vyvážam namiesto Medveďa.“ Ten sa musel ísť obliecť kvôli prudkému večernému ochladeniu. Na brehu mi asistuje Tata, ktorý je prvý raz na rybách! Po tejto procedúre sa ukladáme do spacákov, no neprešla ani minútka a mňa volá k stojanu nesmelý padák. Je 22,30. Jemne prišponujem, ale opäť padáčik. Sekám a keďže necítim veľký odpor, ledabolo ťahám rybu k sebe. Asi 30 metrov od brehu však naraz zacítim prudký a silný odpor a to ma vytrháva z letargie.

BEZHRANIČNÁ RADOSŤ
Tata je už pri mne a ja mu navrhujem, aby privolal vysielačkou posilu. Keďže Kocúr nereaguje ani na viaceré výzvy - zrejme sa mu nechce vyskočiť z vyhriateho spacáku pomôcť mi podobrať kapra - musím rýchlo konať. Udica je ohnutá na maximum a ja ho centimeter po centimetri priťahujem až skoro k nám. Keď sa mi podarilo kapra prvýkrát zdvihnúť na hladinu, razom ako vo sne počujem Tatu kričať: „To je ale šajta!“ Táto patová situácia začínala byť neúnosná.
Keďže nikto neprichádza, musím sa rozhodnúť. Podávam Tatovi udicu a pripájam stručnú inštruktáž, čo má robiť. Až neskôr som si uvedomil, že ju prebral s ľadovým pokojom a slovami: „Daj to sem, ja mu dám!“ Beriem podberák, v okamžiku som vo vode a podoberám. Pri tomto macovi by každý podberák určite vyzeral ako sieťka na motýle, pretože sa mi zdá, že mi tam snáď ani nevojde. No už je pri mne Medveď, ktorý mi pomáha zvládnuť záver tohto súboja.
S veľkou námahou ho spoločne ukladáme na podložku. Až teraz vo svetle čeloviek nastáva pre mňa chvíľa, kvôli ktorej je každý kaprár ochotný podpísať zmluvu s diablom! Okamžite kapra vážime a meriame. Nádherný 26,4 kg šupináč, merajúci 106 cm! Naša radosť nemá konca-kraja, a v tej chvíli nás vôbec nezaujímajú ani mastné ceny roamingových hovorov. Chceme sa predsa podeliť o našu radosť so všetkými známymi a pravda je, že sa aj trošku pochváliť.

ÚPRIMNÁ GRATULÁCIA
Chladnokrvný Medveď chce kuť železo za horúca a navrhuje čo najskôr vyviezť na pôvodné miesto. Mal pravdu. Do dvoch hodín sa prichádza pozrieť na svojho deda 8 kg vnúčik. Po odfotení ho púšťame do vody s odkazom, že s krásavcom bude všetko v poriadku. Ešte v tú noc nám telefonuje majiteľ jazera a ku gratulácii pridáva, že sme zdolali rekord Palotáše! Ráno sa venujeme foteniu a filmovaniu, aby spomienok na túto rybu bolo čo najviac. Vtom nás milo prekvapil Rolo, Marcel a Jaro z Q-RYB teamu. Ich úprimná gratulácia nás teší a povzbudzuje zároveň, pretože títo chalani spolu s Radom sú vždy ochotní pomôcť i poradiť vo všetkom, čo sa týka lovu kaprov. Po tomto životnom zážitku sa nám do konca výpravy darí zdolať už len troch 11 kg kaprov. Ďalšie udalosti nás nútia ukončiť našu výpravu tak, ako sme ju začínali. Čaká nás posledná noc na pôvodnom mieste, ktorú trávime všetci spoločne. Na Medveďov prút prichádza posledný záber, ktorý je úplne totožný s tým rekordným, no po pár metroch si to kapor namieril do našich silónov a tam sa mu vypína. On to berie s úsmevom, no neodpustí si smerom k vode zopár šťavnatých výrazov, ktoré myslí skôr ako vtip a nemajú žiaden vplyv na našu spoločnú radosť. Ráno sa podľa hesla, že v najlepšom treba prestať, lúčime s Palotášom jednoduchým ĎAKUJEME!...

Dalšie clánky z danej kategórie >>