neprihlásený    


Meniny má Konštantín, 19.09.2017 Váš nákupný košik je prázdny. Nákupný košík | Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk |
  •   Vyhľadaj
  Hľadaný výraz zadajte s diakritikou.


Upozornujeme na nový e-shop www.RYBÁRCIME.sk


Z rybárskej tématiky:

Sumec západný (Silurus Glanis)
Sumec západný (Silurus Glanis)

Sumce pôsobia na prvý pohľad pomerne neohrabane a je takmer nemožné pomýliť si ich s iným druhom ryby. Táto
poverami a hrôzostrašnými príbehmi opradená ryba nedá spávať mnohým priaznivcom Petrovho cechu. Veď uloviť
pätdesiat či viac kilogramovú rybu je životným zážitkom a mnohý z nás by ho nevymenili za nič na svete. Títo
impozantný dravci dostali do vienka od prírody ohromný potenciál. Pri daných rozmeroch dospelé jedince vlastne
okrem človeka nemajú žiadneho potenciálneho nepriatela.
PRÍBUZENSTVO A VÝSKYT
Vedci zahŕňajú 30
rodov rýb medzi čeľaď sumcovitých (Siluridae). Tvoria ich asi 2 200 prevažne sladkovodných druhov sumcov.
Extrémne sa líšia čo do maximálnej veľkosti a spôsobom života. Pravé sumce (Siluridae) zarybňujú deviatimi
druhmi najväčšiu časť Europy a Azie. V samotnej Európe je z nich pôvodne udomácnený len jeden rod s dvomi
druhmi: sumec veľký (Silurus glanis) a sumec Aristotelov (Silurus aristotelis). Ten sa však vyskytuje len v
južnom Grécku. Na rozdiel od svojho príbuzného má sumec Aristotelov na dolnej čeľusti iba dva fúzy. Aj svojou
maximálnou dĺžkou dva metre nedosahuje veľkosť sumca veľkého.
Oblasť prirodzeného výskytu sumca veľkého
sa rozkladá cez strednú a východnú Európu až do západnej Ázie a v priebehu tohto storočia sa chovateľskými
opatreniami značne zmenila. Pred niekoľkými storočiami sa tento dravec ešte nevyskytoval v Anglicku, Nórsku,
Francúzsku, Švajčiarsku, na Pyrenejskom polostrove, v Taliansku, na západnom Balkáne, ani v Nemecku na
strednom a dolnom Rýne.
Dnes sídli sumec v európskych vodách, dokonca i v nórskych a švédskych až k
60.stupňom severnej šírky. V južnom Fínsku sa s jednotlivcami stretávame vo Fínskom zálive, určitý stav sumcov
vykazuje tiež Narevský záliv, jazera Ladoga, Onega a Ilmenské v Rusku. Väčšie sumce nachádzame príležitostne
tiež v brakickej vode v Baltickom zálive, pretože dobre znášajú obsah soli až do 14 promile.
V južnom
Švédsku bol zaznamenaný iba malý výskyt, rovnako ako na juhu Britských ostrovov. Na juhozápade Európy je
hranicou výskytu sumca systém rieky Ebro v Španielsku, ktorý je jednou z najlepších sumcových vôd v Európe.
Francúzsko so svojimi riekami Rhônou a Saônou disponuje tiež veľmi dobrým stavom sumcov.
Taliansko s
riekou Pád a bývalá Juhoslávia, predovšetkým priehrada Vransko, sú „baštou“ sumcov v južnej Európe. Rovnako aj
z Turecka sú hlásené vynikajúce úlovky sumcov.
Takisto v riečnych systémoch vlievajúcich sa do
Čierneho mora (Dunaj, Dnester, Dneper), do Aralského jazera (Amudarja, Syrdarja), do Azovského mora (Don) a do
Kaspického jazera (Volga, Ural, Emba) sa môžeme stretnúť so sumcom vo veľkom počte. Na východe siaha jeho
výskyt až do Mongolska, ktoré je ním dobre zarybnené.
Okrem sumca veľkého usídlili sa v mnohých vodách
Európy dva jeho ďalší, i keď dosť vzdialení príbuzní: sumček čierny (Ictalurus melas) a sumček americký
(Ictalurus nebulosus). Pochádzajú zo Severnej Ameriky a udomácnili sa tu asi pred 100 rokmi. Od sumca veľkého
sú relatívne ľahko rozpoznateľní. Na rozdiel od neho majú na chrbte pred chvostovou plutvou malú tukovú
plutvičku a okrem toho štyri páry fúzov na hlave.


STAVBA TELA A RAST
Sumec je
dravá ryba, ktorá žije na dne, je aktívny za súmraku a v noci a vykazuje celý rad zvláštnych znakov. Mohutné
telo je rozčlenené na širokú plochú hlavu, krátky guľatý trup a dlhú, bočne stlačenú chvostovú plutvu. Dĺžkový
pomer hlavy, trupu a chvostovej časti je 5:7:18. Koža sumca je bez šupín. Sfarbenie sumca je prispôsobené
prostrediu v ktorom žije a silne sa líši. Chrbát môže byť olivovo zelený, modro-čierny, silne fialový alebo
dohneda. Žltobiele boky sú nejasne mramorované. Smerom k bruchu je sfarbenie jednotne šedo až žltobiele.
Niekedy sa vyskytujú medzi sumcami anomálie ako albínia a tiež zlatá mutácia.
Nielen tvar tela, ale i
veľkosť a poloha plutiev naznačuje, že sumec žije prevažne na dne. Mohutné prsné plutvy sú umiestnené
bezprostredne za skrelami a siahajú až k základom podstatne menších brušných plutiev. Najdlhšia je análna
plutva, zaberajúca asi 58 percent celkovej dĺžky tela. Tiahne sa od análneho otvoru až ku chvostovej plutve,
na ktorú tesne nadväzuje, avšak s ňou nie je zrastená. Chvostová plutva nie je príliš veľká, je zaoblená a na
konci akoby zrezaná. Veľmi malá chrbtová plutva je na konci prvej tretiny tela.
Široká tlama osadená
strúhadlovitými zubami a vysunutá dolná čeľusť sú jasnými znakmi dravca. Krátke, dozadu sklonené struhadlovité
zuby tvoria štyri až päť radov na spodnej čeľusti, dva rady na hornej čeľusti a na prednej časti radlicového
výrastku. Čím je sumec starší, tým viac spodná čelusť prerastá hornú.
Na hornej čeľusti sú tiež dva
extrémne dlhé vláknité fúzy. Sumec nimi môže cielene pohybovať, na rozdiel od štyroch kratších na dolnej
čeľusti aby nimi skúmal bližšie okolie. Všetkých šesť fúzov obsahujú zmyslové výrastky, ktoré majú funkciu
chuťových orgánov. Tie smerom k špičke hustnú. V jednej rovine s dlhými fúzmi ležia predné nosné otvory,
vystupujúce v tvare trubičiek. Tesne za nimi sú zadné nosné otvory, respektívne čuchové dierky. Sú úplne
pokryté kožou. Drobné, málo funkčné oči sú umiestnené nad ústnymi kútikmi.
Sumec je po vyze najväčší
druh sladkovodnej ryby, ktorý dosahuje tiež najvyšší vek v celej oblasti svojho rozšírenia. Presné údaje o
jeho maximálnej veľkosti sú však sporadické a neisté. V Dnepry boli napríklad ulovené exempláre s váhou 320
kilogramov, v Tise sumce dlhé až 3,5 metra. Spoľahlivé údaje veku týchto rýb uvádzajú vek 20 rokov, pri ktorom
dosiahli v rôznych vodách dĺžku 1,65 až 2,27 metrov. Najvyšší vek, ktorý by mohol sumec dosiahnuť, je snáď
vyše 80 rokov. Na rozdiel od iných druhov rýb, sumec rastie počas celého svojho života.
Samčeky rastú o
niečo rýchlejšie ako ikernačky. Dôležitý vplyv na stráviteľnosť potravy a rast má hlavne teplota vody. Od 22
stupňov stúpajú obidve hodnoty skokom. Optimálna teplota je 25 stupňov. Dĺžku 50 centimetrov dosahujú sumce
behom dvoch až piatich rokov, 100 centimetrov od piatich do deviatich rokov, 150 centimetrov behom deviatich
až 16 rokov a 200 centimetrov najskôr po 16 rokoch. Ročný prírastok klesá so stúpajúcim vekom.


Svalovitý pažerák spája ústnu dutinu s vakovitým žalúdkom. Aj pažerák, aj žalúdok sú veľmi roztiahnuteľné , čo
umožňuje sumcovi pohlcovanie aj veľkých kusov koristi.
Malá rada:
Niekedy sa nám pri zdolávaní
môže stať, že sumec tento vak ¨ vyvráti ¨. Nič nieje stratené a pre záchranu života krásnej ryby stačí
obetovať pár škrabancov na ruke. Jednoducho doširoka roztvoríme tlamu a opatrne sumcovi vak zasunieme späť cez
pažerák. Potom by sa nám mal sumec bez problémov rozplávať.
Vstup do žalúdka i výstup z neho sú
uzatvorené klapkami. V žalúdku prebieha prvý stupeň trávenia vylučovaním kyseliny soľnej a pepsínu. Na tento
orgán nadväzuje črevo, spočívajúce v tvare troch pozdĺžnych závitov v brušnej dutine a končiace u análneho
otvoru.
Pečeň je veľká a je rozčlenená na tri rôzne veľké laloky. Sú rozložené pozdĺž vzduchového
mechúra a pokrývajú čiastočne pažerák, žalúdok a črevo. Žlčník vyúsťuje tesne za žalúdkom. Ľadviny sú
umiestnené na konci brušnej dutiny pod chrbtom a smerujú dopredu k plávaciemu mechúru. Sú silne rozvetvené a
spájajú sa do jedného močovodu, ústiaceho do močového mechúra.
Plávací mechúr je nápadne dlhý a veľký
(cez 80 percent brušnej dutiny) a líši sa tiež tvarom od plávacieho mechúra iných druhov rýb. Má prepážku,
ktorá je pomerne dobre rozpoznateľná ako pozdĺžná ryha na hornej a dolnej stene i na vnútornej strane mechúra.
Asi v polovici dĺžky je na spodnej strane trubička, spájajúca mechúr s pažerákom a Weberovým orgánom. Zadná
časť plávacieho mechúra je pripevnená na pečeni.


Okrem podpory sluchu sú hlavnými
úlohami plávacieho mechúra regulácia vztlaku ryby a vnímanie tlaku vzduchu, ktorý do značnej miery ovplyvňuje
prijímanie potravy a trenie sumcov. Nízky tlak vzduchu urýchľuje pohybovú aktivitu a vedie k zvýšenému
prijímaniu potravy. Tiež trenie prebieha pri nízkom atmosferickom tlaku, spravidla počas búrky.
V
zadnej časti brušnej dutiny medzi vzduchovým mechúrom, ľadvinami a črevom sú umiestnené relatívne malé
pohlavné orgány. Napríklad u dospelého sumca s váhou šesť až desať kilogramov tvoria iba asi deväť až pätnásť
percent telesnej váhy.
Srdce s hlavnou a prednou komorou čerpá krv sumca jednoduchým obehom. Jeho krv
obsahuje 35 až 38 percent hemoglobínu. Z toho vyplýva, že je sumec schopný racionálne využívať i malé množstvá
kyslíka. Tiež koža sumca je schopná prijímať kyslík a vylučovať oxid uhličitý. Táto schopnosť vzrastá so
stúpajúcou teplotou vody. Tým sa tiež dá vysvetliť, prečo sumec patrí medzi odolné ryby a môže prežívať i v
ťažkých životných podmienkach.



ZMYSLOVÉ FUNKCIE
Od zmyslových orgánov
na hlave je možné odvodiť spôsob života sumca. Cez deň žije tento svojrázny dravec v úkryte a za potravou sa
vydáva až v noci, a to i v plytkých oblastiach. Pritom spravidla pláva blízko dna. V okamihu keď sa fúzy alebo
predná časť tela dotknú vhodnej koristi, zaútočí cielene a bleskurýchlo.
Ako takmer u všetkých dravých
rýb, ktoré sú aktívne v noci alebo za súmraku hrá zrak pri úspešných výpravách za korisťou druhoradú úlohu.
Preto sú tiež oči sumca, umiestnené tesne nad kútikmi tlamy, v porovnaní s veľkosťou hlavy doslova smiešne. I
keď samotné oko je konštruované ako u väčšiny ostatných druhov rýb, je výkonnosť sumčieho zraku veľmi malá.
Dravec to kompenzuje skvelo uspôsobeným hmatom a na rybu neobyčajne výkonným čuchom a sluchom.
Sluchové
ústroje, takzvaný labyrint, je umiestnený vo vnútri lebečných kostí. Cez Weberov orgán a vzduchovú spojnicu
existuje spojenie so vzduchovým mechúrom. Tento skutočne komplikovaný orgán, nazvaný po svojom objaviteľovi,
sa skladá z reťazí kostičiek. Vznikol v priebehu vývoja zmenou prvých troch stavcov za hlavou.
Pri
vnímaní zvuku zosilňuje značne veľký plávací mechúr ako rezonančný priestor akustické signály a Weberove
kostičky prenášajú tieto vibrácie do vlastného sluchového orgánu. Plávací mechúr tak prispieva rozhodujúcim
spôsobom k vynikajúcemu fungovaniu sluchu, umožňujúcemu sumcovi akustickú orientáciu i na väčšie vzdialenosti.
Pri pokusoch v akváriách sa potvrdili sluchové schopnosti sumca, pretože tieto ryby si relatívne ľahko zvykli
na rôzne vábivé tóny, a tiež skúsenosti rybárov pri používaní vábničky nesvedčia nijak o opaku.

Najdôležitejšou orientačnou pomôckou na blízku vzdialenosť je pre sumca hmat. Príslušné zmyslové bunky sú
rozmiestnené v koži na celom tele, najmä sú však koncentrované u prsných a brušných plutiev, ako i na
chrbtovej plutve. Pre ulovenie koristi je ešte dôležitejší zhluk hmatových a chuťových buniek na koncoch
fúzov. Pri vyhľadávaní potravy alebo pri hroziacom nebezpečenstve vysunie sumec dlhé fúzie vlákna ako antény a
reaguje na predmety až v okamihu, keď sa k nim fúzy bezprostredne približujú. Ďalšie zmyslové výrastky sú v
ústnej dutine a na hlave.
Dobre uspôsobený je tiež orgán bočných čiar. Hrá, rovnako ako u ostatných
druhov rýb, veľmi dôležitú úlohu. Týmto orgánom vníma sumec i nepatrný otras vo vode i na brehu, na ktorý
nasleduje okamžitá reakcia ryby.


Atti Waller Extreme fishing team Q-Ryb...


Dalšie clánky z danej kategórie >>