Konečne za kaprami!!!

Konečne! Po nekonečne dlhej zime prichádzala jar. S ňou sa aj v nás začali prebúdzať túžby, ktoré každý kaprár prežíva pred začiatkom rybárskej sezóny. Spočiatku nedefinovateľný nepokoj postupne
nadobúdal jasnejší tvar a vyústil do pevného rozhodnutia. Nastal čas skontrolovať naše „nádobíčko“ a vyraziť! Tu však bola namieste otázka:
kam pôjdeme za kaprími velikánmi, ktorých lov je našou povolenou drogou?
Začali sme prehodnocovať možnosti, ktoré boli k dispozícii. Po zvážení všetkých kladov a záporov jednotlivých lokalít, ktoré pripadali do úvahy, padlo rozhodnutie pre trocha riskantný krok. Náš kamarát
nám pred mesiacom rozprával o menej známom revíry v Maďarsku, kde sme boli pozvaní našimi veľmi dobrými priateľmi. Spomenuli sme si na informácie, ktoré sa z hľadiska úspešnosti v love kaprov zdali byť v tomto období zaujímavé. Nasledovali telefonáty, osobné stretnutia, hľadanie vhodného termínu a dolaďovanie príprav na týždňovú výpravu. Nie je jednoduché skĺbiť program štyroch kaprárov, ktorí majú rozdielne zamestnania. No nakoniec nám asi pomohol sám svätý Peter, ktorý držal nad nami ochrannú ruku a „vybavil“ u šéfov voľno.

NA JAZERE MARKÁZ
Vyštartovali sme 16. apríla o druhej ráno. Plní očakávania sme si krátili cestu dohadmi, čo nás na novej lokalite čaká. Vedeli sme, že ide asi o 170 hektárové jazero s priemernou hĺbkou okolo 5-6 metrov. Dno nie je príliš členité a nie je tu pod hladinou dosť prirodzených prekážok, ktoré poskytujú kaprom vhodné útočiská. Z počutia vieme, že rekordný a zdokumentovaný úlovok tam vážil 24 kilogramov! Tieto informácie i naša túžba konečne postaviť naše bivaky zapríčinili, že sme sa ani nenazdali a pred nami sa rozprestierala strieborne trblietajúca sa hladina jazera Markáz. Naše pohľady sa upierali všetku tú krásu, ktorej sme sa nevedeli nabažiť. Jazero leží v kotline, ktorú lemujú vinice a z jednej strany týčiace sa vrcholce pohoria Matra. Má oválny tvar. Jeho brehy sú z 80% posiate chatami a víkendovými domčekmi.
Zvyšný breh je nedostupný kvôli tomu, že časť vodnej hladiny tvorí prírodnú rezerváciu. Keďže sme dorazili skoro ráno a o pár hodín mali začať preteky v plávanej, na ktorých sa nás podujal reprezentovať Peťo, ostalo len málo času na obdivovanie tejto krásnej prírodnej scenérie. A tak sme strávili náš prvý deň povzbudzovaním nášho pretekára.

BOILIES RÔZNYCH PRÍCHUTÍ

Ku kaprárine sme sa dostali až neskoro popoludní, kedy na brehu jazera zavládol pokoj. Marcel na Honde začal ihneď sonarom skúmať podvodné tajomstvá jazera a my sme na brehu pripravili všetko ostatné. Tyčové bóje putovali do vzdialenosti 250 metrov, na hranu terénnej lavice, ktorá sa dvíhala z 5,2 m do troch metrov. Išlo pravdepodobne o starú cestu, ktorá bola celá pokrytá pásom korýtok. Preto sme zvolili nadväzce Mantys od Kristonu a pevné háčiky K. Nasha. Priebežná montáž s ťažším olovom v závesnom klipe sa nemenila. Vsadili sme na boilies rôznych príchutí. Okrem osvedčených „nashoviek“ prišiel rad aj na guľôčky Dynamite baits. Po pokojnej noci, ktorú sme strávili v ležadlách pod holým nebom, pretože na brehu sa nesmú stavať bivaky, nás ráno privítalo prvými zábermi markázskych kaprov. Pri zdolávaní sme zistili nemilú skutočnosť. Dno jazera križovali oceľové laná, pomocou ktorých ťahajú domáci rybári svoje pontóny až do stredu jazera. Bude to asi kvôli zákazu vynášania udíc.

VYVÁŽAŤ LEN S HOSPODÁROM!

Práve to má na svedomí naše ďalšie obmedzenie. Po prvých kaproch nad 10 kg, ktorých fotografovanie pozorovali domáci so záujmom a možno aj skrytou závisťou, nám naši perfektní hostitelia oznámili ďalší zákaz. Spoločne sme však našli kompromis. Vyvážať sme sa rozhodli v podvečer, alebo skoro ráno, kedy sme na brehu skoro sami. Zrejme na podnet domácich rybárov nám zatelefonoval predseda miestneho rybárskeho zväzu, že vyvážať môžeme len s domácim hospodárom Attilom. Nedá mi nespomenúť, že časom medzi nami vzniklo pevné priateľstvo a spolu s „dedom“ sme strávili veľa času pri rozhovoroch o lovení kaprov i o maďarských kulinárskych špecialitách. Postupne sme si vytvorili pravidelný režim nášho lovenia a prispôsobili sa vzniknutej situácii. Jediné, čo sa nám postavilo do cesty a nemohli sme to ovplyvniť, bolo počasie. Prišla veľmi prudká zmena, ktorá mala podstatný vplyv na počet i pravidelnosť záberov. Príjemné slnečné počasie prvých dvoch dní vystriedal neutíchajúci silný vietor, trvácny hustý dážď a prudký pokles teploty. Dokonca vrcholy Matry pokryl čerstvo napadnutý sneh, čo prekvapilo aj
samotných domácich. Príjemná idyla sa razom zmenila na zimu, vlhké oblečenie a čvachtajúce blato v našich čižmách.

UNIVERZÁLNE BOILIES
Snažili sme sa tomuto faktu prispôsobiť. Roland navrhol zmenu, ktorá značne ovplyvnila našu taktiku ohľadom použitých návnad a nástrah. Boilies na rybacej báze, ktoré bolo v teplých dňoch úspešné, sčasti nahradili guľôčky na základe vtáčích zobov sladších príchutí. V chladnom a búrlivom počasí zabodovala
jahoda a tigrí orech od Dynamite baits. SSL od K. Nasha si udržiavala svoju účinnosť a opäť sa potvrdilo, že ho môžeme právom považovať za univerzálne boilies. S pribúdajúcimi zábermi v nás dozrievalo presvedčenie, že najsľubnejšie zábery a možno aj ryby končia svoju púť uviaznuté na pontónovom lane vo vzdialenosti asi 100 metrov od brehu. Za kaprami sme preto vyrážali na člne, čo je liek na túto „chorobu lán“. Vzápätí nás prekvapila ďalšia prekážka. Dno jazera bolo priam posiate potopenými bójami a stovkami metrov utrhnutých silónov s najrôznejšími druhmi kŕmidiel. Pri zdolávaní 9-kilového kapra, uviaznutého v koaxiálnom kábli ukončenom železnou tyčou, ktorý slúžil ako bója som dúfal, že sa stávam dvadsiatkárom!

NA ÚVOD SEZÓNY – 40 KAPROV

Takýchto prípadov bolo viac, no podobné veci „lovíme“ aj na slovenských vodách, takže zodpovedne odporúčam používať tyčové bóje. Zlé počasie pretrvávalo veľkú časť nášho pobytu. Slniečko nás zohrialo už iba v posledné dni. Jeho lúče pripomínali tak trochu úsmev na rozlúčku, v ktorom bolo skrytej trošku škodoradosti z toho, čo nám vyviedlo. Veríme, že za prijateľnejších poveternostných podmienok by bola naša výprava úspešnejšia. No aj približne 40 kaprov v rozmedzí 3 až 12 kilogramov na úvod sezóny nie je zlý výsledok. Musím podotknúť, že sme pri vylovovaní strácali len veľmi malé množstvo rýb. Vďačíme za to háčikom K. Nasha. Spoľahlivú prácu odvádzal typ Fang X. Je to špeciál na veľké ryby. Jeho rovný hrot iste sedí, a čo je najdôležitejšie, nevyrezáva kapra ani pri veľkom ťahu. Môžem ho odporúčať do
ťažkých vôd, v ktorých je množstvo prekážok, sú nadmerne zarastené a podobne.

A záver?
Lúčenie s našimi priateľmi a jazerom Markáz nemalo konca-kraja. Odchádzali sme až po prísľube, že si naplánujeme spoločnú výpravu na niektorej zo slovenských vôd a pod Matru sa určite vrátime. Už teraz dúfame, že nabudúce budeme odchádzať s ešte šťastnejším úsmevom na perách, ako po tejto krásnej výprave.

PaedDr. Radoslav Lukács, CT Q-RYB Rado...

Dalšie clánky z danej kategórie >>